{"guid": "ussr:0f5fbbb7-7fe6-4550-bda4-1eeb6a84068b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.81.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2015 z 12. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 81/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2. US.81.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0f5fbbb7-7fe6-4550-bda4-1eeb6a84068b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.81.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.81.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.81.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 81/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Danielom Blyšťanom,\n\nAdvokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v konaniach vedených Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod\nsp. zn. 6 Tos 14/2014 a jeho uznesením zo 14. mája 2014 a sp. zn. 1 TdoV 12/2014 a jeho\nuznesením zo 17. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. decembra 2014 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) pod sp. zn. 6 Tos 14/2014 a jeho uznesením zo 14. mája 2014 a sp. zn.\n1 TdoV 12/2014 a jeho uznesením zo 17. septembra 2014.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že 14. júna 2013 podal Úrad špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) na Špecializovaný\ntrestný súd obžalobu na sťažovateľa. V obžalobe vymedzenú skutkovú vetu kvalifikoval ako\nobzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných\npapierov podľa § 270 ods. 2 a 4 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu\ns pokusom trestného činu podvodu podľa § 14 ods. 1 a § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného\nzákona. Tento záver oprel prokurátor o to, že v okolnostiach prípadu ide o zmenku na\nzmenkovú sumu 7 500 000 Sk, teda 248 954,39 €.\nKeďže prokurátor právne kvalifikoval stíhaný skutok podľa § 270 ods. 4 písm. b)\nTrestného zákona, považoval sa v prvom stupni za vecne príslušný konať a rozhodnúť\nŠpecializovaný trestný súd, a to v zmysle § 14 písm. c) Trestného poriadku. Podmienkou\ntejto vecnej príslušnosti je, aby bol čin spáchaný „vo veľkom rozsahu“. Trestný zákon\nobsahuje vo všeobecnej časti ustanovenie § 125 ods. 1, podľa ktorého sa hľadiská na určenie\nvýšky škody použijú aj na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu (hoci\nzákon neuvádza, že na určenie rozsahu činu sa použijú len hľadiská na určenie výšky\nškody).\nZo sťažnosti ďalej vyplýva, že prokurátor pri určení rozsahu stíhaného činu vychádzal\nprimárne z nominálnej hodnoty zmenky, ktorú ako cenný papier treba považovať v zmysle §\n130 ods. 1 písm. c) Trestného zákona za vec. Vzhľadom na túto hodnotu (keďže zmenka\nbola uplatnená v rozhodcovskom a následne aj v exekučnom konaní vo výške nominálnej\nhodnoty) prokurátor považoval hodnotu zmenky za potenciálnu škodu. Následne hľadiská\n2\n\npre stanovenie tejto škody použil na určenie rozsahu činu, pričom vzhľadom na „škodu\nveľkého rozsahu“ odvodenú od hodnoty zmenky považoval stíhaný trestný čin za spáchaný\nvo „veľkom rozsahu“ [§ 270 ods. 4 písm. b) Trestného zákona].\nSťažovateľ s takouto právnou kvalifikáciou nesúhlasil. Vyslovil názor, podľa ktorého\ndoslovné znenie a povaha ustanovenia § 270 ods. 2 a 4 Trestného zákona vylučuje\nmechanickú aplikáciu § 125 ods. 1 Trestného zákona na daný prípad. Tak, ako je vylúčené,\naby sa podľa hľadísk na určenie výšky škody určila hodnota cenného papiera, ktorú\nvyjadruje jej nominál, rovnako je vylúčené, aby sa hľadiská na určenie výšky škody použili\nna určenie rozsahu činu, keďže škoda pri trestnom čine podľa § 270 ods. 2 a 4 Trestného\nzákona nemusí vzniknúť. Znak škody totiž nie je obligatórnym znakom tejto skutkovej\npodstaty.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ 28. júna 2013 podal námietku vecnej nepríslušnosti\nkonajúceho súdu a doplnil ju podaním z 8. júla 2013. Poukázal na viaceré stanoviská\nNajvyššieho súdu Českej republiky, ako aj na názor súčasnej slovenskej právnej teórie\nobsiahnutej v komentári k Trestnému zákonu od dlhoročného trestného sudcu a predsedu\nTrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Haralda Stiffela,\nktorý nestotožňoval rozsah činu výlučne s nominálnou hodnotou (cenou) cenného papiera.\nUstanovenie § 270 ods. 2 a 4 Trestného zákona totiž zreteľne rozlišuje medzi hodnotou\ncenného papiera a rozsahom činu, a preto tieto dva pojmy nie je možné stotožniť.\nPodľa sťažovateľa ak by mala byť hodnota cenného papiera určujúca pre rozsah činu,\nzákonodarca by v § 270 ods. 4 písm. b) Trestného zákona namiesto pojmu „vo veľkom\nrozsahu“ použil pojem „veľkej hodnoty“, pretože s „hodnotou veci“ zákonodarca počíta\nv ustanovení § 270 ods. 2 Trestného zákona, kde sa uvádzajú „cenné papiere vyššej\nhodnoty“. Ustanovenie § 270 ods. 4 písm. b) Trestného zákona ráta s tým, že čin podľa\n§ 270 ods. 2, teda ten, ktorý sa dotýka „cenných papierov vyššej hodnoty“, sa dá spáchať\n„vo veľkom rozsahu“. To vylučuje, aby boli pojmy „hodnota cenného papiera“ a „rozsah\nčinu“ totožné, lebo ak by to tak bolo, potom by § 270 ods. 4 písm. b) upravoval spáchanie\n3\n\ntrestného činu dotýkajúceho sa „cenných papierov vyššej hodnoty veľkej hodnoty“, čo je\nlogický aj právny nezmysel, pretože nemôžu existovať cenné papiere zároveň „vyššej“, ako\naj „veľkej“ hodnoty. Nie je preto možné pri danom trestnom čine vychádzať výlučne\nz hodnoty cenného papiera, ktorá sa prekvalifikuje na škodu, a takto určiť rozsah činu.\nSpáchať trestný čin podľa § 270 ods. 2 a 4 Trestného zákona „vo veľkom rozsahu“ nemožno\njednorazovo, ako to malo byť podľa prokurátora v tomto prípade.\n3. Uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB­4 T 32/2013 z 21. marca\n2014 bolo námietke sťažovateľa vyhovené a vec bola postúpená vecne príslušnému\nOkresnému súdu Košice II. Uznesenie sa opieralo o to, že nemožno mechanicky vychádzať\nlen z pravidla vyplývajúceho z ustanovenia § 125 Trestného zákona, ale je potrebné vziať do\núvahy aj iné hľadiská. Kvalifikačný znak spáchania činu vo veľkom rozsahu nemožno\nv tomto prípade považovať iba za priamy ekvivalent hodnoty cenného papiera, keďže znaky\nskutkovej podstaty trestného činu podľa § 270 Trestného zákona nepokrývajú tú okolnosť,\nže na jednej strane dochádza k obohacovaniu páchateľa alebo inej osoby, a ani okolnosť, že\nna druhej strane bola niekomu spôsobená škoda. Objektom tohto trestného činu teda nie je\nzáujem na zabránení vzniku škody, ale ochrana meny a cenných papierov. Správna\nkvalifikácia skutku preto mala znieť tak, že ide o obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu\npokusu v súbehu so zločinom falšovania, pozmeňovania cenného papiera (nie teda obzvlášť\nzávažným zločinom spáchaným vo veľkom rozsahu), ktorý nespadá pod vecnú príslušnosť\nŠpecializovaného trestného súdu.\n4. Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal prokurátor sťažnosť,\nv ktorej poukázal na ustanovenie § 124 a § 125 ods. 1 Trestného zákona, ako aj § 14\nTrestného poriadku. Právny názor Špecializovaného trestného súdu označil sa obsolétny,\nvychádzajúci z neaktuálnej judikatúry. Podľa prokurátora pravidlá na určenie vecnej\npríslušnosti musia byť jednoznačné, pričom ustanovenie § 125 ods. 1 Trestného zákona\nukladá, aby sa hľadiská na určenie výšky škody použili aj na určenie výšky prospechu,\nhodnoty veci a rozsahu činu. Prokurátor sa nijako nevysporiadal s argumentom, podľa\nktorého vznik škody nie je obligatórnym znakom trestného činu podľa § 270 Trestného\n4\n\nzákona, a preto hľadisko škody, ktorá ani nemusí vzniknúť, nemôže byť tým výlučným\nkritériom, pomocou ktorého je potrebné dospieť k záveru, že čin bol spáchaný „vo veľkom\nrozsahu“.\n5. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení z 29. apríla 2014, ktorým reagoval na sťažnosť\nprokurátora, uviedol, že pojem „rozsah činu“ znamená početnosť skutkov, resp. početnosť\nskutkových dejov, ktoré sú skutku pričítané a napĺňajú skutkovú podstatu. Napríklad\njednorazové sfalšovanie bankovky v hodnote 1 000 000 sa z hľadiska „rozsahu činu“ zjavne\nodlišuje od sfalšovania bankovky v hodnote 1, avšak miliónkrát. V oboch prípadoch je\npotenciálna škoda, tak ako ju poníma prokurátor, zhodná, a to jeden milión. Rozsah činu\nz pohľadu početnosti a intenzity útoku na chránený objekt je však zjavne vyšší v druhom\nprípade, teda keď páchateľ miliónkrát zasiahne chránený záujem. Rozsah činu v tomto\nprípade nesúvisí iba s nominálnou hodnotou bankovky alebo cenného papiera, ktorý má byť\npozmeňovaný, a teda nesúvisí iba s potenciálnou škodou, ale je potrebné vziať do úvahy aj\npočetnosť zásahov do chráneného záujmu.\n6. Uznesením najvyššieho súdu ako druhostupňového súdu sp. zn. 6 Tost 14/2014\nzo 14. mája 2014 bolo uznesenie Špecializovaného trestného súdu zrušené s tým, aby sa\nvo veci znova konalo a rozhodlo. Najvyšší súd uviedol na odôvodnenie jednu vetu, podľa\nktorej „Zákon č. 140/1961 Zb. zák., z ktorého vychádzal Špecializovaný trestný súd,\npoužijúc k nemu sa vzťahujúcu judikatúru, nedefinoval pojem rozsah činu. K uvedenému\ndošlo až zákonom č. 248/1994 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 1994.“. Najvyšší\nsúd neozrejmil, ako tento jeho záver bližšie súvisí s podstatou problému.\n7. Sťažovateľ podal proti druhostupňovému uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie.\nDovolacím uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 12/2014 zo 17. septembra 2014\ndoručeným sťažovateľovi 22. októbra 2014 (v zmysle § 65 ods. 4 Trestného poriadku, keďže\ntýmto dňom bola nedoručená zásielka vrátená súdu) bolo dovolanie odmietnuté, a to tak, že\npodľa sťažovateľa voči jeho podstatným argumentom neuviedol najvyšší súd ani jeden\nargument, ktorý by ich vyvracal.\n5\n\nPodľa presvedčenia sťažovateľa nesprávna aplikácia príslušných ustanovení\nurčujúcich zákonného sudcu na príslušnom súde má priamy priemet vo vzťahu\nku namietanému porušeniu práv sťažovateľa podľa ústavy, listiny a dohovoru. Najvyšší súd\npredovšetkým\n\nnesprávnou\n\naplikáciou\n\npríslušných\n\nustanovení\n\nTrestného\n\nzákona\n\nv nadväznosti na § 14 Trestného poriadku zasiahol do základného práva sťažovateľa na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Okrem toho sťažovateľ je presvedčený, že\nnajvyšší súd spôsobom, akým nesprávnu aplikáciu príslušných právnych predpisov\nodôvodnil, zasiahol do práva sťažovateľa na konzistentné, logické, odôvodnené\na preskúmateľné rozhodnutie zbavené znakov svojvoľnosti, teda do práv zaručených v čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Najvyšší súd redukoval svoj\npostup na mechanický gramatický výklad ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona bez\npoužitia systematického výkladu, najmä vo vzťahu k špecifickému objektu chránenému\npodľa § 270 Trestného zákona, ktorý je nezávislý od akejkoľvek škody. Ak je záujem\nchránený Trestným zákonom nezávislý od škody, rozsah činu nemožno zisťovať za pomoci\nškody. Úmyslom zákonodarcu nemôže byť vytvorenie takého právneho stavu, v ktorom\n„rozsah činu“ nebude možné pre absenciu akejkoľvek škody určiť. Keďže uznesenie\nnajvyššieho súdu na takúto jednoduchú námietku nedáva žiadnu odpoveď a ani\nneodôvodňuje, prečo sú odlišné úvahy Špecializovaného trestného súdu nesprávne, a ani len\nokrajovo sa nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa, v tomto zmysle treba\ndruhostupňové uznesenie považovať za arbitrárne. Podľa sťažovateľa z neznámych dôvodov\nnajvyšší súd vychádza z predpokladu, že Špecializovaný trestný súd sa opieral o judikatúru\nk staršiemu Trestnému zákonu (účinnému do 31. decembra 2005, pozn.), a to za situácie,\nkeď Špecializovaný trestný súd staršiu judikatúru vôbec nespomína. V skutočnosti totiž\nvychádza zjavne zo súčasného Trestného zákona. Najvyšší súd zrejme chcel naznačiť, že\njudikatúra (podľa všetkého R 3/1980­II.) rozoberajúca rozsah trestného činu falšovania,\nktorá vznikla pred rokom 1994, resp. pred rokom 2005, nie je aktuálna, pretože pre rozsah\nčinu sa od roku 1994, resp. roku 2005, používajú iné hľadiská. Takto naznačený záver, ale\nani jeho význam pre trestné konanie najvyšší súd nijako bližšie neodôvodnil. Neodpovedal\nspoľahlivo na zásadnú otázku, prečo sa má škoda použiť ako kvalifikačný znak alebo právne\n6\n\nvýznamný pojem v prípade takého trestného činu, kde škoda nie je znakom skutkovej\npodstaty. Z odôvodnenia nemožno podľa sťažovateľa zistiť, prečo majú byť kritériá uvedené\nv § 125 ods. 1 Trestného zákona univerzálne platné pre každý trestný čin v osobitnej časti\nTrestného zákona vrátane takého, ktorého znakom nie je škoda. Rovnako absentuje\nodôvodnenie, prečo sa najvyšší súd nezaoberal právnym názorom JUDr. Stiffela\na niektorými rozhodnutiami Ústavného súdu Českej republiky.\n8. Sťažovateľ napokon žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo sťažovateľa na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a Uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tost 14/2004 zo dňa 14.05.2014 a Uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1TdoV 12/2014 zo dňa 17.09.2014 porušené\nboli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tost 14/2014 zo dňa\n14.05.2014 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1TdoV 12/2014\nzo dňa 17.092014 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,52 €, ktorú\nje Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet do dvoch mesiacov od\nvyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky platbu vykoná na číslo účtu, ktorý advokát JUDr. Daniel Blyšťan\nuvedie.“\nII.\n9. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 14/2014 zo 14. mája 2014 vyplýva, že\nním bolo zrušené uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB­4 T 32/2013\n7\n\nz 21. marca 2014 s tým, aby tento vo veci znova konal a rozhodol. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu treba sťažnosť prokurátora považovať za dôvodnú. Prokurátor namietal, že\nna určenie rozsahu činu vrátane činu veľkého rozsahu ako znaku kvalifikovanej skutkovej\npodstaty podľa § 270 ods. 4 písm. b) Trestného zákona sa – tak ako aj pri ďalších\nskutkových podstatách – vychádza z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona, ktoré to\nvýslovne stanovuje. Ďalšou relevantnou skutočnosťou je to, že pozmenená zmenka znejúca\nna sumu 7 500 000 Sk bola konaním kladeným obvineným za vinu uvedená do obehu\na na jej základe došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku a exekučnému konaniu na takúto\nfinančnú čiastku bez akéhokoľvek zníženia sumy v nej uvádzanej. V súlade s argumentáciou\nprokurátora aj najvyšší súd dospel k záveru, že v platnom znení ustanovenia § 124 a § 125\nTrestného zákona sa pojem škoda definuje už s tým, že hľadiská na určenie výšky škody sa\npoužijú aj na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Trestný zákon účinný\ndo 31. decembra 2005, z ktorého vychádzal Špecializovaný trestný súd, použijúc k nemu sa\nvzťahujúcu judikatúru, nedefinoval pojem „rozsah činu“. K tomu došlo až zákonom, ktorý\nnadobudol účinnosť 1. októbra 1994.\n10. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 12/2014 zo 17. septembra 2014\nvyplýva, že ním bolo podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuté dovolanie\nsťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 14/2014 zo 14. mája 2014.\nSťažovateľ ako právny dôvod dovolania označil dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, teda že druhostupňové rozhodnutie najvyššieho súdu je\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu dovolanie bolo podané proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,\npretože v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku obsahujúcom katalóg rozhodnutí,\nproti ktorým je možné podať dovolanie, nie je uvedený taký typ rozhodnutia, o aký ide\nv danom prípade.\nIII.\n\n8\n\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n12. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n9\n\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\n14. V súvislosti s dovolacím uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 12/2014\nzo 17. septembra 2014 považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že sťažovateľ v podanej\nsťažnosti nijako nespochybňuje názor najvyššieho súdu, podľa ktorého dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím podľa § 368 ods. 1 a 2 Trestného poriadku.\nVytýka totiž iba to, že sa najvyšší súd nezaoberal vecnými námietkami sťažovateľa.\nZa daného stavu možno konštatovať, že sťažovateľ neuviedol žiadne argumenty\nspochybňujúce správnosť právneho názoru najvyššieho súdu. K tomu treba tiež dodať, že\nargumentácia najvyššieho súdu sa javí ako jednoznačne správna a presvedčivá. Za situácie,\nkeď dovolanie nebolo možné považovať za prípustné, nebol ani dôvod na to, aby sa najvyšší\nsúd zaoberal meritom veci.\n15. Ani v prípade druhostupňového uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n6 Tost 14/2014 zo 14. mája 2014 nemožno dospieť k záveru o jeho arbitrárnosti či zjavnej\nneodôvodnenosti.\n10\n\nMožno konštatovať, že najvyšší súd vyložil ustanovenie § 125 ods. 1 poslednej vety\nTrestného zákona doslovne. V zmysle tohto ustanovenia sa hľadiská na kvantifikáciu výšky\nškody použijú aj na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Vzhľadom na\ndoslovné znenie tohto ustanovenia bol najvyšší súd toho názoru, že, vychádzajúc\nz nominálnej hodnoty zmenky, o ktorú šlo, treba rozsah činu kvalifikovať ako veľký.\nV súvislosti s judikátom z roku 1980, o ktorý sa oprel Špecializovaný trestný súd, bol\nnajvyšší súd tej mienky, že judikát pochádza z doby, keď Trestný zákon účinný\ndo 31. decembra 2005 ešte nedefinoval pojem „rozsah činu“, pretože k tomu došlo až\ns účinnosťou od 1. októbra 1994, čo zrejme znamená, že podľa názoru najvyššieho súdu\npoužiteľnosť judikátu sa zmenou zákonnej úpravy skončila.\n16. Z pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že hoci argumentácia najvyššieho\nsúdu je veľmi stručná, napriek tomu je dostatočne jasná, jednoznačná a zrozumiteľná.\nV okolnostiach danej veci je to rozhodne jeden z možných výkladov.\nNapriek uvedenému ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľom a Špecializovaným\ntrestným súdom prezentovaný odlišný výklad dotknutých ustanovení hodnotí ústavný súd\ntakisto ako právne možný a ústavne konformný.\nZa daných okolností nevidel ústavne relevantný dôvod do právoplatného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu zasiahnuť.\n17. Ústavný súd napokon dodáva, že otázku príslušnosti súdu možno napadnúť\nv dovolacom konaní po právoplatnom rozhodnutí o vine a treste, a to v zmysle ustanovenia\n§ 371 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Je teda daná možnosť, aby sa najvyšší súd aj\nv dovolacom konaní vyjadril k spornej otázke.\n18. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\n11\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. februára 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "aplikácia právnych noriem-súladná", "výklad (interpretácia)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}